Sedím u mamky na balkóne, popíjam kávu a vychutnávam si výhľad na Čebrať (1054m). Po horúcich dňoch a nočnej búrke je von veľmi príjemne. Chcelo by to nejaký výlet, ale kam takto narýchlo bez plánu a príprav? Našťastie z Ružomberka je mnoho možností doslova „na skok“ 🙂
Maminke som oznámila, že ideme na prechádzku. Kým sa oblieka ja hádžem do batohu (malého batôžku) vodu, nejaké sladkosti a samozrejme slané tyčinky – tie zbožňujem 😀 Mamina nenesie nič, netreba. Prvé kroky smerujú od Kľačna do Čutkovskej doliny pri mestskej časti Černová. Ide o ochranné pásmo Národného parku Veľká Fatra. Medzi mnohými turistami dolina nie je až taká známa, ale určite sa oplatí ju navštíviť.
Hneď v úvode ťa privíta malá krčmička Fatranka s detským ihriskom, preliezkami a veľkou trávnatou plochou. Môžeš si zahrať futbal alebo sa v horúcich dňoch opaľovať, piknikovať a užívať si vôňu lesa. Pár metrov vyššie je koliba U dobrého pastiera s možnosťou ubytovania a s pravými liptovskými špecialitami. K areálu prislúcha aj mini farma s prasiatkami, kozami, ovcami a vlastné jazierko s rybami. Nájdeš tu zábavný park Obrovo, malú kaplnku, miestny pivovar a samozrejme obchod so suvenírmi.
Naše kroky smerujú ďalej po asfaltovej ceste hlbšie do prírody.
Trasa je oficiálne pomenovaná ako „Náučný chodník známa – neznáma Čutkovká dolina“. Celková dĺžka má približne 6,5km, 3 oddychové lavičky a 10 informačných tabúľ o miestnej faune a flóre. Koniec je pri Chate pod Kozím. Lákadlami pre návštevníkov sú okrem iného 64m dlhá tiesňava vytvorená potokom a 24m vysoký vodopád. A práve ten rozprávkový vodopád je dnes naším cieľom.
Ak si cyklista alebo maminka s kočíkom iste ťa poteší chodník v asfaltovom prevedení. Po necelých troch kilometroch vychádzkovej chôdze s miernym prevýšením sme konečne pri rázcestí k vodopádu. Odbočujeme vľavo priamo do lesa.
Tu kočík už nie je celkom dobrý nápad. Ale ak si vybavený nosičom, kočík môžeš odparkovať dole medzi stromčeky a ďalej pokračovať po svojich. Stretli sme takto maminku s naozaj malým bábom a zvládli to na výbornú 🙂 Úsek pred vodopádom je pre svoju náročnosť vybavený viac ako osemdesiatimi schodíkmi.
Celý výstup je aj vďaka nim príjemný a vo finále priamo pod vodopádom ťa opäť čaká lavička na oddych. V priebehu roka množstvo vody vo vodopáde kolíše, preto je fajn navštíviť ho hlavne na jar keď sa topí sneh, alebo po výdatnejších dažďoch 🙂
Pri vodopáde nie je plocha pre veľké množstvo ľudí. My máme šťastie, asi 10 minút sme tu úplné samé. Stíham si v kľude spraviť fotky vodopádu a čas vyšiel aj na pokus o selfiečka bez cudzích pohľadov 😀 Po ceste dole sme stretli niekoľko rodinných skupiniek aj s deťmi, tí sa tam už pravdepodobne museli spravodlivo postriedať 🙂
Opäť sme na asfaltovej ceste. Chata pod Kozím je pár metrov za zákrutou. Prejdeme sa teda ešte kúsok, omrkneme chatu a príjemne unavené sa vraciame späť domov 🙂
Chata pod Kozím „nežije“ – nenájdete tu žiadny personál, ani občerstvenie. Priestor je zamknutý. Ide o chatu, ktorú si môžete prenajať.
