Tohtoročná zima je naozaj bohatá na všetko možné vrátane snehu, chorých všade naokolo a tiež neutíchajúcich objednávok na teplé merino oblečenie od Froggyho.
Tomáš strávil v januári dva víkendy v Tatrách na skialpoch, prešiel 3 sedlá a skonštatoval, že radšej bude chodiť so mnou do Malých Karpát, ako sám do Tatier. Milé od neho 🙂 Tak sme nakoniec skončili spolu, ale v Tatrách. Akcia na komfort so strechou nad hlavou a programom pre lenivých. Chceli sme v teréne natočiť nejaké produktové videá a rady turistom.
Cieľom bola Veľká studená dolina a v jej závere Zbojnícka chata.
Vyrážame až v sobotu poobede, lebo Tomáš zarezáva v predajni. Výhoda podnikania je tá, že si môžete vybrať, ktorých 16 hodín denne pracujete 🙂 A pokiaľ ste si dopriali nebodaj aj víkend, tak si ho môžete spraviť aj v pondelok, keď má byť pekné počasie. V sobotu na obed ešte strihám zákaznícke objednávky a šijem konečne aj jedno tričko Poľana pre seba na túto tatranskú akciu.
Sadli sme na ICčko, aby som nemusela šoférovať a stresovať sa. Začína sa mi to páčiť. Cesta tam ubieha podozrivo rýchlo. Vlak má tuším len dve zastávky. Cesta späť je oveľa horšia.
Vlak je vykúrený ako sa patrí, zachraňujú ma pohodlné legíny. Som rada, že v Poprade je o pár stupňov menej a padajú aj malinké vločky. Mierime na privát, ráno sadneme na električku do Starého Smokovca a ide sa hore.
Počasie ráno v Poprade nevyzerá nijak vábne. Pozerám ešte meteogram, do koľko metrov nad morom majú byť oblaky. Vyzerá to nádejne.
Šľapeme teda na Hrebienok, termo vrstvu dávam dole, začína byť dosť teplo. Do kopca mi úplne stačí jedno univerzálne tričko Poľana, softshellová bunda a na hlave mám tunel Branisko, z ktorého si neskôr robím už len čelenku. Je skoro bezvetrie.
Oblaky sa začínajú prevaľovať a modrá obloha presvitá spolu so zasneženými štítmi. Cestou hore stretávame kvantum ľudí na skialpoch, mačkách, alebo aj v gumákoch.
Na obed si sadáme na balvan, že si vychutnáme už celkom kvalitné slniečko. To sa však rýchlo stráca za oblakmi a na pocit je dosť veľká kosa. Prvú pomoc mi dáva páperka, ktorá nič neváži a nosím ju na všetky zimné akcie so sebou.
Oblaky sadajú do doliny a začína sa vyčasovať. Možno bude aj vidieť západ slnka. Každopádne Tomáš si zobral laserové ukazovátko, aby mi ukazoval súhvezdia.
Hore na chate su poslední ľudia, všetci pomaly idú dole, však je nedeľa poobede – treba ísť aj pracovať.
Už to začína, ružovučký západ slnka.
Po večeri ideme za chatu. Podmienky na pozorovanie sú naozaj skvelé. Nie je až taká zima, samozrejme bez páperky a dobrých rukavíc by sme tam stáť hodinu asi nemohli.
Hráme sa s foťáčikom, čo to dá. Fotografovia z nás síce nebudú, ale aj tak sa tešíme z amatérskych výsledkov.
Vychádzajúce slnko a skleníkový efekt na chate nás nenechal moc dlho spať.
Prevládajú ideálne podmienky na freeride. Na tuhom základe je 20 centimetrov prašanu.
Tričko Poľana a tunel Branisko v teréne. Pod membránovými nohavicami ma ohrievajú legíny Terchová a nohavičky Turiec.
