Jeho blog je aktuálne najväčším anglicky písaným webom o turistike na Kaukaze. Ako sa trekuje po Kaukaze a čo ti nesmie na takomto treku chýbať? Vyspovedali sme Jozefa Antalu, ktorý tento kút sveta roky brázdi krížom krážom.
Dodo nie je digitálny nomád, hoci pracuje v IT firme. Ani nie je profesionálny cestovateľ. Je to 35-ročný chalanisko z Bratislavy, ktorý rád trekuje a v posledných rokoch mu prirástol k srdcu Kaukaz. Až tak veľmi, že o ňom pred štyrmi rokmi vytvoril web www.causasus-trekking.com. Píše ho v angličtine, okrem skvelých insiderských tipov ho zásobuje nenormálne dobrými fotkami a momentálne je tento jeho web najväčším anglicky písaným portálom o turistike na Kaukaze. Doda sme vyspovedali, aký vlastne Kaukaz je. My po rozhovore s ním máme chuť bookovať letenku. A čo ty?
Kedy a najmä ako sa zrodil nápad vytvoriť web o Kaukaze?
Web začal vznikať cez vianočné prázdniny v roku 2014. Mal som pár dní voľna a povedal som si, že sa naučím robiť weby. A aby ma to aj bavilo, rozhodol som sa vytvoriť taký, ktorý by ľudia aj reálne čítali. Uvedomoval som si, že prvá verzia bude asi hnusná, pretože som si ho chcel nakódiť sám, bez WordPressu a umelecké cítenie popravde veľmi nemám. Takže som potreboval silnú tému, ktorá by naň ľudí pritiahla. Ako logická voľba mi prišla téma cestovania po Gruzínsku, keďže v tom čase som ho už mal trochu pochodené a konkurenčné weby s rovnakou témou prakticky neexistovali. (O Slovensku som si netrúfol písať, mal som pocit, že nič lepšie ako napríklad hikeplanner nevymyslím). A nakoniec sa celkom uchytil…
A prečo práve Kaukaz, respektíve Gruzínsko a nie čojaviem švajčiarske Alpy?
Páči sa mi tam. Pripadá mi exotický a zároveň blízky. Predtým som viackrát trekoval po Balkáne a keď som ho trochu pochodil, Kaukaz mi logicky pripadal ako ďalší krok. A zhodou rôznych náhod som sa doň stále vracal a vraciam dodnes.
Aké oblasti Kaukazu si už precestoval/pochodil a koľkokrát si región navštívil?
Chodievam najmä do Gruzínska, no bol som už aj v Arménsku, Abcházsku a v Náhornom Karabachu. Zatiaľ som Kaukaz navštívil šesťkrát a dohromady som v regióne strávil vyše štyri mesiace.
Do akej najvyššej nadmorskej výšky si sa na Kaukaze dostal? Potreboval si použiť aj mačky alebo inú výbavu? Treba podľa teba mačky zaradiť do povinnej výbavy aj v lete?
Najvyššie som bol na Aragatse v Arménsku vo výške 4000 metrov nad morom, ale väčšinu z toho som sa vyviezol, takže sa to asi neráta. 🙂 Poctivo som najvyššie vyliezol do výšky 3600 metrov nad morom, to bolo pod Kazbegom. Mačky som nikdy so sebou v lete nebral, mňa baví skôr trekovanie a beztak mám už dosť ťažký batoh. Navyše, ak sa človek fakt nechystá na nejaký vrchol, alebo fakt náročné sedlo, tak ich tu ani netreba.
Keby si mal Kaukaz opísať troma výstižnými slovami, ktoré by to boli?
Pohostinnosť, krik a improvizácia 🙂
Kaukazu sa niekedy hovorí aj lacné Švajčiarsko. Koľko v priemere stojí ubytovanie v turistickej triede (nižší štandard) a koľko v priemere stojí taký dvoj-chodový obed?
Ubytovanie v guesthouse stojí v prepočte tak 6 – 10 EUR na osobu na noc, lacnejší dvoj-chodový obed tak 5-6 eur (v turistických oblastiach). Väčšinou sa ale viac oplatí najesť u domácich, za tie peniaze človek zvyčajne dostane oveľa viac a chutnejšieho jedla než v reštike.
Ako je to tam s peniazmi?
Peniaze je lepšie vymeniť vo väčších mestách, v dedinách už človek peniaze tak ľahko nevymení a ak hej, tak so zlým kurzom. Tak ale ani my nemáme na dedinách bežne zmenárne. 🙂
Dá sa v tomto kúte sveta zjednávať alebo majú fixné ceny?
Niektoré ceny sú viac-menej fixné, napríklad ceny maršrutiek. Pri taxíkoch sa zasa skoro vždy cena zjednať dá, pretože väčšina taxikárov si vypýta od turistu dvakrát toľko než od domáceho. S ubytkom je vyjednávanie ťažšie, zjednávam len výnimočne, lebo tie ceny nebývajú vysoké. Ak ma niekto skúša obtiahnuť a nastrelí absurdnú cenu, tak namiesto zjednávania rovno idem inam, proste mi nie je sympatický. 🙂 A ak je cena viac menej normálna, príde mi trápne handrkovať sa o pár lari.
Ako sa dá na Kaukaze prepravovať? Verejná doprava funguje spoľahlivo?
Turisti väčšinou jazdia maršrutkami a taxíkmi. Majú aj vlaky, väčšinou sú ale dosť pomalé – pre turistov sú teda zaujímavé hlavne nočné vlaky, ktoré šetria čas aj peniaze.
Chodieva na treky na Kaukaz veľa turistov? Treba sa pripraviť na „masovku” alebo je tento kút sveta stále v podstate neobjavený?
Na populárnych trekov je samozrejme viac ľudí, no stále rádovo menej ako v Európe. Ak stretnem za deň 30-40 ľudí, tak je to už na kaukazské pomery masovka. Miestni obyvatelia chodia na túry, najmä mladí. Predtým sme ich nestretávali, no v posledných rokoch sa to dosť rozbehlo.
Aký cudzí jazyk tam najčastejšie počuješ na treku alebo v guesthouse?
Najčastejšie jazyky sú z môjho pohľadu poľština, ruština, ukrajinčina, hebrejčina a angličtina. Ale ani čeština a slovenčina nikdy neboli prekvapením, skôr naopak, na niektorých trasách bolo prekvapením počuť niečo iné ako češtinu. 🙂
Ako je to s mapami? Dajú sa na mieste zohnať dobré papierové mapy všetkých horských oblastí?
Mapy sa v hlavných turistických oblastiach (Kazbegi, Svaneti, Tusheti) dajú zohnať. Papierové mapy v mierke 1:50 000 vydáva Geoland. Čo sa týka elektronických máp, ja osobne používam voľne šíriteľné mapy z openandromaps v kombinácii s appkou Locus Maps.
Turistické značenie – je to tam podobné ako u nás?
Turistické značenie majú – v minulých rokoch im ho robili najmä rôzne zahraničné organizácie. Vlani sa prebudila aj miestna „Národná turistická asociácia” a nastal hotový značkovací ošiaľ. Aj mnohé turistické agentúry sa posledný rok vykašlali na vodenie turistov a radšej pre štát za peniaze značia trasy. Akurát je v tom trochu chaos – tipujem, že asi aj schválili nejaké jednotné značenie, no v teréne to príliš nevidno. Takže jedna trasa je občas označená aj dvomi rôznymi farbami či systémami (českým a západoeurópskym), ani nehovoriac o prípadoch, keď sa do značenia pustia majitelia guesthousov — vieš si asi predstaviť, kde potom taká značka končí 🙂
Ako je to tam s ubytovaním pri viacdenných trekoch? Majú horské chaty, turistické ubytovne či útulne?
Horské chaty na ten štýl ako u nás nemajú. Spí sa v guesthousoch v dedinách, prípadne v stanoch (len v posledných rokoch pribudlo v niektorých národných parkoch pár drevených útulní).
Treba si na trekoch dopredu rezervovať ubytovanie? Stáva sa, že sú guesthousy plné alebo je to skôr rarita?
Nedá sa generalizovať. Na obľúbených trekoch, napr Mestia – Ušguli môže nastať situácia, že je všetko plné. Gruzínci našťastie vedia dobre improvizovať a nejaké riešenie za pomoci susedov vymyslia, nemusí však byť také pohodlné, než dopredu booknutá izba. A na iných miestach, kam turisti toľko nechodia, zasa býva tak málo guesthousov, že stačí jedna väčšia skupina a už majú plno.
Voda v horských oblastiach je pitná alebo odporúčaš filter? A dostať v dedinách kúpiť balenú vodu?
Čo sa týka horských oblastí, ak nablízku nie sú pasienky, vodu v prameňoch možno v pohode piť. Ak sú nablízku pasienky, tak by som to neriskoval a ak sa inak nedá, použil by som filter alebo dezinfekčné kvapky. V dedinách síce balenú vodu nedostanete kúpiť, no väčšinou mávajú aspoň jeden obecný prameň s pitnou vodou.
Vie sa človek spojiť v týchto oblastiach s civilizáciou? 🙂 Funguje tam mobilný signál a wifi? A treba špeciálny adaptér na nabíjanie elektroniky alebo ako to majú so zástrčkami?
S mobilným pokrytím je to celkom slušné, v posledných rokoch nainštalovali vysielače aj do odľahlých oblastí ako je napr. Tušeti. Aj keď, samozrejme, v odľahlejších oblastiach mimo dedín pokrytie chýba. Wifi v guesthousoch je, niekedy funguje, inokedy nie, ale ešte som nezažil že by bola platená. Adaptér netreba, zástrčky majú rovnaké ako u nás.
V ktorých mesiacoch odporúčaš návštevu Kaukazu, ak chce človek trekovať, ale chce sa vyhnúť turistickej špičke?
Ja v pohode prídem aj v auguste počas hlavnej sezóny, pretože ako som spomínal, turistov na trekoch naozaj nie je toľko, že by som pred nimi musel utekať. A keď chcem, viem si aj v lete naplánovať trasu tak, aby som 3-4 dni nestretol vôbec nikoho. Samozrejme, najlepším mesiacom je september, keď počasie býva stabilnejšie a ľudí je pomenej. Príliš neodporúčam jún, pretože vo vyšších polohách ešte býva dosť snehu a navyše ešte aj dosť často prší (no ak má človek šťastie na počasie, tie odtiene zelenej sú neskutočné).
Aké miesta odporúčaš vidieť v Gruzínsku ľuďom, ktorí sú časovo limitovaní? Povedzme, že sú to priemerne zdatní turisti a chceli by spoznať nejaké zaujímavé miesta a absolvovať pár trekov…
Pri obmedzenom čase záleží najmä na mieste príletu. Ja osobne by som sa však vybral do Svaneti, pretože hoci je táto oblasť už dosť turistická, je to také typické Gruzínsko z pohľadníc — krásne hory a stredoveké kamenné veže. Absolvoval by som tam pár jednodňoviek okolo Mestie (Guli pass, hrebeň Chkhuti, lanovkou na Zuruldi) a potom výlet džípom “na masňáka” do Ušguli. Cestou späť by som sa zastavil na dva dni do Kutaisi a robil odtiaľ výlety do okolia (Čiatura, pilier Katski, Prometeova jaskyňa, kláštor Gelati atď). Na viac by asi nezostal čas.
Spomínal si, že tvoj batoh býva dosť ťažký. Čo v ňom určite nesmie chýbať?
Keďže sa ma na to pýtali už viacerí, kompletný, i keď asi nie vyčerpávajúci zoznam nájdete tu: http://www.caucasus-trekking.com/general/packing
Podeľ sa s nami o svoj najvtipnejší, najnezabudnuteľnejší či najbizarnejší zážitok z tvojich výprav do Kaukazu.
Dva týždne pred týmto rozhovorom, keď som tam bol zas sa nám dosť vtipná príhoda: Vracali sme sa do civilizácie, podľa mapy sme sa nachádzali asi 300 metrov od dediny a za zákrutou sme nečakane zistili, že tam, kde mal byť horský potok, je v skutočnosti rozvodnená rieka. Nebola síce nejako extra hlboká, no na šírku mala asi 15 metrov a v nej dve zradné miesta, kde to dosť tieklo a voda siahala do polovice stehien. O kúsok nižšie navyše začínali pereje. Príliš sa mi nechcelo riskovať, no ani sme tam nechceli stvrdnúť. Kamarát našiel jedno miesto, „kde by to šlo”. A tak sme sa pustili do brodenia, presne ako treba — popruhy na batohoch rozopnuté, nohy proti prúdu, kolená mierne pokrčené. Zapierali sme sa do paličiek a pomaly postupovali v štýle „krok, posun paličky, krok…” Vtom sa spoza zákruty vynoril taký pupkatý ujko v rozopnutej košeli, v jednej ruke vrece, v druhej parazól. Pozrel na rieku, vyzliekol gate, uviazal si ich okolo krku, potom vyzul gumáky, zobral ich do ruky a ležérne premašíroval cez rieku asi dva metre poza nás. Cítili sme sa ako úplní debili…:-) A z tých menej príjemných, no nezabudnuteľných zážitkov — verím, že nič neprekoná moju prvú návštevu Kaukazu, keď sa nám na druhý deň po prílete v Tušeti splašili kone a jeden z nich môjho kamaráta povláčil tak, že skončil v nemocnici. Ani o bizarné zážitky som nemal núdzu — našinec napríklad nie je navyknutý na to, že v taxíku predbieha húkajúcu sanitku …
Keď dovolenkuješ, stretneme ťa aj inde ako v horách?
Necestujem často, do zahraničia tak 2-3krát ročne. Chodievam len na jednu čisto turistickú dovolenku, inak to kombinujem skôr tak, aby súčasťou dovolenky bola aj nejaká poznávačka. Pláže vyslovene nevyhľadávam, maximálne na deň-dva ako relax po trekovaní v horách.
S kým najčastejšie vyrážaš na treky do Gruzínska?
Moja manželka viacdňové turistické pochody príliš nemusí, preto chodievam s kamarátmi. A keď sa mi nikoho nepodarí ukecať, lovím parťákov v turistických skupinách na internete. Musím povedať, že doteraz som mal fakt šťastie na parťákov (dokonca aj na tých, s ktorými som sa zoznámil prakticky až na ceste). So všetkými sa cestovalo fakt výborne.
Je nejaká iná destinácia alebo turistická výzva, ktorú by si chcel v najbližšom čase zdolať?
Už dlhšie mám vyhliadnutých pár odľahlých horských jazier v západnom Svaneti. Chcel som ich navštíviť tento rok, no museli sme sa vrátiť kvôli rozvodnenej rieke. Hádam o rok.
