Dominanta Japonska zahalená v mystickom opare patrí medzi najväčšie výzvy fotografov. No nielen to. Výstup na posvätnú horu Fuji patrí do itineráru každého, kto rád pokorí sám seba a horské masívy.
Majestátny vulkán neďaleko Tokia s nadmorskou výškou 3776 metrov nad morom je každoročne cieľom nielen objektívov fotoaparátov, ale aj cieľom tisícov ľudí, dychtivých vystúpiť na jeho vrchol. Väčšina sa kochá len zdiaľky, iní sa nechajú komfortne vyviezť autom do výšky 2400 metrov, ale mnohí si to namieria až na jeho vrchol.
Posledne menovaná možnosť je ten najlepší spôsob, ako skutočne precítiť atmosféru legendárnej hory Fuji, ktorú Japonci od pradávna považujú za posvätnú. Dokonca sa hovorí, že ten, kto navštívi Japonsko a nezamieri na Fuji, ten akoby v krajine vychádzajúceho slnka ani nebol.
Nečudo, že počas hlavnej turistickej sezóny (od júla do polovice septembra) býva na slávnej hore Fuji rušno asi ako na pražskom Václaváku. Každá deň prúdia na vrchol najvyššieho vrchu Japonska davy ľudí a ich primárnym cieľom je zažiť neopakovateľný východ slnka a výhľady z hory na okolitú krajinu vychádzajúceho slnka (áno, táto slovná hračka je tu úmyselne 🙂 Takže rátaj s tým, že o výstup na vrchol a pobyt tam hore sa budeš deliť so stovkami, ba až tisíckami ďalších.
O pár odsekov nižšie sa však dočítaš, ako sa davizmu elegantne vyhnúť, hoci za cenu, že si určité veci (napríklad bezproblémové počasie) nevychutnáš asi úplne naplno.
Výstup na posvätnú horu Fuji je však napriek zdanlivému imidžu masovej záležitosti jednoducho výnimočný. A výhľad z nej skutočne stojí za to. Dovidíš totiž ďalej než Bystrozraký, v okolí totiž nie sú žiadne iné ďalšie hory, len nížiny. Takže sa cítiš, akoby si stál na tisícom poschodí mrakodrapu a celé Japonsko máš ako na dlani. Úchvatné.
Hoci výstupy na Fuji sa odohrávajú v akúkoľvek dennú (i nočnú) hodinu, práve kvôli východu slnka je najpopulárnejší nočný výstup. Je to aj z dôvodu, že v skorých ranných hodinách je najvyššia pravdepodobnosť, že vrchol nebudú obklopovať husté oblaky.
Chodníky smerom na vrchol sa tak v noci kvôli baterkám a čelovkám menia na žiarivé hady a pred náročnejšími úsekmi býva doslova dopravná zápcha.
Trasa je pozdĺž celej hory rozdelená na 10 „staníc” – prvá sa nachádza na úpätí hory, posledná desiata na vrchole. Celú trasu od prvej až po poslednú stanicu však dnes už prejde málokto. Autom alebo autobusom sa totiž dá dostať až na piatu stanicu a odtiaľ sa jednoducho možno napojiť na chodník.
Na vrchol vedú štyri rôzne trasy s názvami: Yoshida, Subashiri, Gotemba a Shizuoka. Každá sa začína v inej nadmorskej výške, má inú náročnosť a aj dĺžku trvania. Najpopulárnejšia a zrejme aj najjednoduchšia je Yoshida. Tú sme si vybrali aj my. Bolo to však z dôvodu, že sme nemali na výber. Nakoľko bol skorý začiatok turistickej sezóny a žiadna iná trasa otvorená nebola.
Japonsko sme totiž navštívili na začiatku júla, teda ešte pred začiatkom top výstupovej sezóny a práve končil monzún. Malo to však svoje nesporné výhody, a to najmä tú, že na hore nebolo prakticky ani nohy.
Takže ak nemusíš masovú turistiku a nevadí ti pravdepodobne upršané počasie (ak sa monzún predĺži) a skutočnosť, že väčšina trás bude uzavretá, vyber sa sem tiež začiatkom júla.
Kompletné informácie o dĺžkach jednotlivých trás a ďalšie vyčerpávajúce informácie o tom, ako sa dostať na štart, kde sa ubytovať atď, nájdeš na tejto japonskej stránke (neboj sa, je v angličtine 🙂 https://www.japan-guide.com/e/e6901.html
O aktuálnych informáciach, ktoré trasy sú už otvorené sa informuj v miestnych turistických kioskoch, napríklad na autobusovej stanici.
Trek sám o sebe nie je veľmi náročný a chodníky sú dobre upravené. Beztak však môže byť výstup na vrchol Fuji veľkou výzvou a dostaviť sa môže aj výšková choroba. Je to nenáročný no úmorný trek. Pri nočnom výstupe navyše treba rátať s väčšou únavou.
Aký bol náš júlový predsezónny výstup?
Na štart na úpätí hory sme dorazili okolo obeda a pred sebou sme mali približne 5 – 7 hodín šliapania. Začiatky boli ťažké, kým sme chytili tempo. Nepomáhal tomu ani fakt, že sme mali na chrbte ťažké batohy – niesli sme si v nich aj kempingové vybavenie nutné do iných národných parkov. Vyššie a vyššie sme sa tak posúvali len pomaly a sem-tam sme zastavovali na občerstvovačkách. Prekvapovalo nás, že niektorí turisti boli len veľmi naľahko oblečení, hoci so stúpajúcimi nadmorskými metrami sme i v tom júlovom počasí pociťovali vietor a chlad.
Bolo neskoré popoludnie, keď sme konečne zakotvili v ubytovni cca v 2900 metroch nad morom.
Cítili sme sa viac unavení, než plní elánu, a tak sme ďalší úsek nechali na ďalší deň. V nocľahárni sme boli takmer sami, okrem nás tam bol iba jeden Japonec. Vybavenie nocľahárne bolo pripravené na dané podmienky – drsné vetrisko burácalo aj cez hrubé sklá okien – a k dispozícii sme okrem diek mali aj teplé spacáky. Chvalabohu!
Zaspali sme zavčasu a nadránom, približne o štvrtej, nás už budil nás spolu-nocľažník, aby sme bežali von.
Vonku už bolo nádherne jasné počasie a slnko sa pomaly štveralo nad obzor. Nechceli sme to zmeškať. Síce sme ešte neboli na vrchole, ale okrem nás bolo na tomto úseku len pár ľudí, ktorí práve dorazili do našej stanice, čiže sme (prekvapivo) nezažili žiadnu masovku.
Po krátkych raňajkách sme pokračovali vo výstupe. Keď sme prešli cez posvätnú bránu Kusushi-jinja, neďaleko od nej nás už čakala naša méta – samotný vrchol posvätnej hory Fuji.
Vrchol hory tvorí obrovský kráter, po jeho obvode sa obvykle dá prejsť, no my sme tú možnost nemali, keďže sme Fuji navštívili v úplnom začiatku sezóny, hore bol ešte sneh a bolo to uzavreté.
Výhľad z hory je skutočne unikátny – Japonsko sme mali ako na dlani a nevedeli sme sa nasýtiť tej nádhery. Naplnila nás radosť z dosiahnutia vrcholu a pocit, že „vyššie sa už naozaj nedá ísť”.
Zostupové cesty z vrcholu nie sú rovnaké ako výstupové, inak by počas hlavnej sezóny zrejme dochádzalo k mnohým kolíziám a ešte väčšiemu zdržaniu. Cesta dolu vedie serpentínami, pripadala nám nekonečná a bola poriadne stŕma, prakticky sme sa šmýkali dole po sopečnom prachu.
Radosť nás naplnila po druhýkrát – keď sme sa konečne ocitli v štartovacej stanici. Pochopili sme, prečo sa o hore Fuji hovorí: „Ten, kto ju vyjde raz, je múdry. Ten, kto ju vyjde dvakrát, je blázon.”
Naše rady a tipy na trekking Mt.Fuji:
- hlavná sezóna je od 20. júla do konca augusta (kedy sú školské prázdniny), najrušnejší je pritom tzv. obon week (polovica augusta),
- počas tejto sezóny je cesta na 5. stanicu pre autá uzavretá, dostaneš sa do nej iba autobusom,
- počas sezóny sa od turistov vyberá poplatok 1000 yenov, ktorý slúži na údržbu chodníkov,
- na hore nie je dostupná pitná voda zdarma, a to ani na 5. stanici. Môžeš si ju tu len kúpiť – v malých fľašiach. Preto si vezmi vodu so sebou z mesta.
- rátaj s tým, že toalety môžu byť spoplatnené,
- na niektorých staniciach objavíš aj WiFi,
- okrem staníc nenájdeš na trasách žiadne úkryty pred slnkom, preto si nezabudni vziať opaľovací krém a ochranu pred slnkom i dažďom.
- mimo sezóny rátaj s tým, že ubytovne sú zavreté a hore nie je žiadna „podpora” (jedlo, voda atď). Všetko si hore musíš vyniesť sám, vrátane mačiek na nohy.
- nenechaj sa obalamutiť krásnym počasím a horúčavou dole v dedine. Hore vo výške 3700 metrov nad morom vládne úplne iné počasie. Nezabudni na neprefúkavú bundu, vlnené termoprádlo a pevnejšie topánky.
