Ako to dopadne, keď mamičku na materskej dovolenke doma zožierajú mrle a vyrazí sama s batoľaťom vlakom na outdoorovú dovolenku do Tatier? Ako sa dá taká dovolenka užiť s nízkym rozpočtom, malým dieťaťom a minimálnou batožinou?
Máš už rodinnú letnú dovolenku pri mori za sebou, no nevieš sa zmieriť s tým, že do konca leta sa dostaneš maximálne na ihrisko vo vedľajšej dedine? Zažila som to nedávno na vlastnej koži, keď som už doma nevedela obsedieť, teploty na teplomeri sa šplhali na môj vkus až príliš vysoko a predstava sviežeho tatranského vzduchu mi na perách zakaždým vyčarovala široký úsmev. A tak mi v hlave skrsol nápad vziať svojho jeden a polročného syna Erika do Tatier.
Do Tatier s deťmi. Sama. Bez auta. S minimom batožiny. A s nízkym budgetom. Ako takýto nápad môže dopadnúť, si prečítaš v tomto článku.
Ber ho ako povzbudenie – že ísť sama s malým dieťaťom, bez auta a dokonca do destinácie vzdialenej štyri a pol hodiny cesty vlakom nie je až také sci-fi. A že deti nie sú ani pri spontánnych cestovateľských nápadoch prekážkou a vystačia si aj s málom. Jednoducho, naplnil sa ten pravý význam slov: materská dovolenka!
Dobrodružstvo číslo 1: Cesta vlakom do Popradu
Najprv ti poviem toto: Ak nemáš auto alebo ho máš práve v servise (čo bol náš prípad), nezúfaj. Tatry majú dobrú infraštruktúru, takže prepravu do nich a v rámci nich zvládneš pomocou vlakov, zubačky či napešo aj bez štvorkolesového tátoša. Takže áno, Tatry sú dobrý nápad aj keď ideš s drobcom sama a bez auta.
Dokonca sa musím priznať, že hoci by sme auto v servise nemali, neviem, či by som si trúfla odšoférovať tú trasu iba sama s našim malým v aute. Náš Erik je práve vo vývinovom štádiu, keď potrebuje buď behať alebo mať nonstop súkromného animátora. Presedieť v autosedačke 4 hodiny bez patričnej zábavy a pohybu je pre neho momentálne náročné.
Takže – bolo rozhodnuté. Ide sa vlakom.
Aké to bolo?
Mám síce rada dobrodružstvo aj istú dávku adrenalínu, no ako mama si rada nerobím zle. A ak si môžem vybrať medzi meškajúcim rýchlikom, ktorý sa vlečie skor päť hodín a IC-éčkom, ktorý to dá za 3,5 hodiny, moja voľba je jasná. Volím Icéčko.
Moje rozhodovanie sa však v tomto bode organizácie našej prvej akčnej materskej dovolenky nekončí. Prichádza na rad výber toho, kde budeme cestovať. Detský vozeň? Otvorená druhá trieda? Kupé? Prvá trieda?
V princípe záleží na tvojich individuálnych preferenciách. Každý variant má samozrejme svoje plusy a mínusy, každý rodič si pozná najlepšie svoje dieťa a vie odhadnúť, či mu bude lepšie v kupé, kde je menej podnetov, alebo v otvorenom vagóne (kde sa ľahšie uteká 🙂
Tiež si treba zvážiť, či drobca uložíš na spánok a kam. Na sedadlo? Strčíš ho do nosiča? Zoberieš do náručia? Alebo šupneš do kočíka? Aj podľa týchto faktorov treba prispôsobiť výber príslušnej triedy a sedadla.
Detský vozeň má určité nesporné pozitívum – nikto na vás nebude zazerať, ak tvoje dieťa od únavy alebo z iného dôvodu bude mrnčať alebo vrieskať či hádzať sa o zem.
Ja som po zrelej úvahe nakoniec zvolila detský vozeň. O kupé sa s nami našťastie delila ešte jedna mamička a starší chlapček, ktorých si môj syn Erik vybral za svoj popoludňajší animačný program.
Nuž, byť nonstop iba s vlastnou matkou vie byť poriadna nuda.
Cestou späť domov z Tatier však bol v ICéčku nátresk, takže sme skončili v prvej triede rýchliku na vyhradených miestach (malo to výhodu v tom, že som mala viac priestoru na nohy). Išli sme už aj s Tomášom, ktorý sa k nám pripojil, a hoci sme mali aj tretiu miestenku, reálne sme ju ani nevyužili.
Bohužiaľ, nášmu vynaliezavému Erikovi padlo do oka akurát kladivo na núdzové rozbitie okna, takže sme sa hodnú chvíľu zabávali na tom, ako Erika od onoho delikátneho predmetu odlákať. Viac-menej neúspešne.
Našťastie sa nám potom podarilo syna spacifikovať (na radosť ostatných spolucestujúcich) a Tomáš prevesil cez kladivo mikinu. Cesta domov bola nekonečná, načierali sme až na dno našej predstavivosti a vymýšľali ako ho len zabaviť. Malý pospal asi hodinu a pol v nosiči, no na konci cesty bol už poriadne unavený a my tiež.
Vedľa detského vozňa sa nachádza batožinový oddiel, kde môžeš kočík odovzdať (podáte ho zvonku cez veľké dvere), no potom si už vo vlaku bez neho. Malý golfový kočík môžeš mať aj pri sebe, väčší športiak môže byť problematické vliecť cez úzke uličky či prechodové dvere.
Dobrodružstvo číslo 2: Ubytovanie s duchom nostalgie
Ďalším dobrodružstvom samým o sebe bolo naše ubytovanie v Tatrách. Natrafila som na neho celkom náhodou, keď som sa v poslednej minúte zobudila, že: Hurá, ideme s Erikom do Tatier! a treba nám predsa niekde zložiť hlavu.
Vlani sme boli v penzióne Karpatia v Tatranskej Lesnej, no tento rok mali akurát v našom termíne plno. Potrebovala som teda nejakú inú, ekonomickú alternatívu.
Z drahších variánt ubytovaní by sa dalo vybrať, no, samozrejme, ako slovenskí podnikatelia musíme niekde aj šetriť (a najjednoduchšie sami na sebe), no nie? A keďže sme výrobu nášho funkčného oblečenia z merino vlny Froggywear nedávno presťahovali do novej krajčírskej dielne a jej zariaďovanie nás poriadne finančne vyžmýkalo, museli sme sa na našom dobrodružnom výlete uskromniť na úkor pohodlia. Niekedy to však nemusí byť vôbec na škodu! Veď čítaj ďalej.
Keď som sa ocitla s Erikom v náručí pred areálom Ubytovania 1. máj, cítila som sa ako Alenka v Ríši divov.
Malá historická vsuvka:
V rokoch 1946-1948 tu bol zriadený Domov YMCA, ktorý patril chlapčenskej kresťanskej charitatívnej organizácii a neskôr ho zmenili na Školu v prírode 1. máj, ktorá tu existuje doteraz.
Tieto fakty som sa dozvedela až na mieste samom. Teda, keď som pred touto drevenou vilou zastavila a pochopila – ubytovanie sme teda vlastne dopytovali v škole prírode! Tak ako aj mnohé iné rodinky s deťmi, motorkári či horali (ktorí boli v čase našej prítomnosti tiež hosťami).
Ak máš rada časy nostalgie, hlavná budova tohto ubytovania ti bude pripadať ako skutočný skvost a fantázia ti bude pracovať na plné obrátky už pri jemnom zavŕzganí drevených schodov: Čo sa tu asi tak dialo pred desiatkami rokov?
V čase nášho príchodu prebýval v spomínanej hlavnej budove akýsi detský tábor z Maďarska, pán vedúci nám teda odporučil chatku čo najďalej od hlavnej budovy, v ktorej nás vrieskajúca omladina nebude rušiť a zároveň dostatočne blízko malej budovy so sprchou a záchodom, aby sme nemuseli pri volaní prírody chodiť ďaleko. Áno, súčasťou „areálu” je okrem hlavnej budovy aj skupina drevených chatiek so spoločnými sociálnymi zariadeniami.
Keď som sa spýtala na cenu, odpoveď znela: 11,50 eura na osobu s polpenziou. Trikrát som sa Tomáša pýtala, či je to len za jedlo, alebo sa pán pomýlil.
Tej sume som jednoducho nemohla uveriť, vzhľadom na bežné vysokohorské tatranské ceny. Veď toľko zhruba stojí noc v kempe v neďalekej Starej Lesnej! Pri takejto sume sa neoplatí ani rozkladať stan či umývať riad. (pozn. 07/2020 cena je už trošku vyššia, ale stále veľmi prívetivá).
Mimochodom, o cene pre môjho 1,5 ročného syna nebola ani reč, hoci to nie je až také nezvyčajné, keďže deti do 3 rokov zvyčajne majú ubytovanie zdarma aj inde.
Mala som však záložný plán (ešte jedno ubytko) pre prípad, že by chatka nebola práve tou najšťastnejšou voľbou, napríklad by tam boli komáre alebo nepoužiteľná posteľ. Po jednej či dvoch nociach však bolo úplne jasné, že chatka nám nadmieru vyhovuje. Čo mne, ale vlastne Erikovi! Tomu sa v nej mimoriadne páčilo.
Nebrali sme dohromady žiadne hračky (nakoľko sme išli sami dvaja vlakom a museli sa zbaliť naozaj minimalisticky) – iba pár knižiek, lopatky a kýblik, keby sme naďabili na pieskovisko – no ani nám ich nebolo treba.
Chatka bola magickým miestom plným vecí, s ktorými sa mohol hrať bez mojich obáv, že to zničí, keďže itinerár chatky už mal evidentne najlepšie časy za sebou – vŕzgajúce zásuvky, dvierka od skrine či od nočného stolíka.
Všetko nové bolo skrátka zaujímavé. Ku každej chatke patrí aj malá „terasa” s lavičkou, na ktorej si môže posedieť, kým dieťa behá v tráve neďaleko od vás. Čo som veľmi rada robila.
Medzi chatkami sa rozprestiera veľký pokosený trávnik, kde môžete hrať futbal, frisbee alebo si roztiahnuť deku. Pred hlavnou budovou nájdeš staromódne hojdačky, kolotoč a basketbalový kôs. Odporúčam vziať so sebou aj loptu. Toto prostredie bolo pre nášho Erika lepšie než akýkoľvek detský kútik, ktorý ho po hodinke omrzí.
Chatka bola zariadená veľmi jednoducho, ale účelne. Izba pozostávala z dvoch dvojposchodových postelí a jednej jednolôžkovej, ktorú som premiestnila k poschodovej, aby som vytvorila „manželskú”. No nakoniec som s Erikom spávala aj tak iba na jednej posteli, jednolôžková bola totiž o kúsok vyššie. No s väčšími deťmi tieto problémiky riešiť určite nebudete.
Hoci sme mali staré matrace a deky hádam z čias minulého storočia, periny a obliečky boli čisté. V chatke je aj zástrčka s rozdvojkou (užitočná vec) a v skrini vešiaky.
Chatka má na oknách zvonku klasické okenice, na noc sa dajú zabedniť a máte tmu. Keďže na jednom z okien je mreža, môžeš ho bez obáv nechať otvorené aj v noci.
Nám sa prestriedalo tropické počasie a dva dni sme mali nad tridsať stupňov, takže v chatke bolo poobede už veľmi teplo. Kým sa v noci vychladila, trvalo to dlhšie a ranný chlad tam ostal ešte celé doobede. To je fajn výhoda, ak potrebuješ drobca uložiť na poludňajší spánok – aj počas tropických dní sa to v chatke bude dať vydržať. V chatke sa dá byť iba v lete, pretože nemá žiadne kúrenie.
Chatka nemá žiadne sociálne zariadenia ani umývadlo s tečúcou vodou. Na záchod, do sprchy a umyť si ruky treba chodiť do vedľajšej malej budovy s toaletami a sprchou.
Bolo to tam relatívne čisté, záleží od kultúry aktuálnych ostatných hostí. Pozor, na toalete ani na sprche nie sú žiadne dvere, iba závesy! 🙂 Veci si môžeš uložiť na stoličku.
Ak je v areáli veľa turistov, teplá voda sa minie rýchlo. Jeden deň som kvôli tomu sprchovala iba seba, malého už nie.
Veľkou výhodou tohto ubytovania je, že sa nachádza mimo hlavnej cesty, takže ťa privíta skutočné ticho a kľud. Čo bolo pre nás skvelé, že toto ubytovanie je dostupné aj pešo z Tatranskej Lomnice od vlaku, 10-15 minút chôdze dole kopcom.
Neďaleko ubytovania sa nachádza zdravotné stredisko s lekárňou, malé potraviny s večierkou o pár metrov ďalej, kúsok odtiaľ bazén s vnútorným kútikom zasa v hoteli Titris. Väčšie potraviny sme objavili pri vlakovej stanici. Prakticky všetko, čo nám bolo treba, sme tak mali po ruke.
Dobrodružstvo číslo 3: Stravovanie a lá zlaté školské časy
Príchuť nostalgie malo aj stravovanie v našom ubytku. Musím prízvukovať, že nejde o žiaden hotel, stravovanie je tu ako v školskej jedálni. Pre niekoho to môže byť krásny nostalgický zážitok a výlet do minulosti, iný môže ohŕňať nos, chápem.
Pre mňa osobne to malo svojské čaro – s radosťou som si zaspomínala na zlaté časy základnej školy a tety kuchárky v zásterách. Niečo, čo je v dnešnej modernej dobe cheesecakov a avokádových toastov a burgrov jednoducho krásnou zriedkavosťou. 🙂
Na raňajky boli švédske stoly – biele pečivo,chlieb, makovník, vianočka, džem, med, šunky, salámy, syry, pomazánka, niekedy vajíčka či párky a cereálie s mliekom. Na pitie čaj a káva, na latté si však musíte skočiť do Tatranskej Lomnice. 🙂
Na večeru sme mali polievku a druhý chod (soté s ryžou, kura na paprike, čevapčiči, rezeň so zemiakmi a podobne). Ak ste na diéte (bezlepkovej, delenej a pod), asi sa budete musieť prestravovať inde.
A na týchto miestach sme objavili kávu a jedlo a mali aj detský kútik:
Najbližšie k nášmu ubytku bola reštaurácia Ponderossa Steakhouse. V pracovných dňoch podávali od 11:00 obedové menu za príjemných 4,90 eur a súčasťou reštiky je ihrisko, pieskovisko a potok. Za latté zaplatíte 2,90, teda trošku vysokohorsky.
Super je to, že ak trafíš počasie pod psa, majú aj vnútri nejaké hračky, takže najesť sa zvládete aj keď vonku prší. A keď je pekne, vonku si drobec skráti čas čakania na jedlo na šmykľavke, niektorej z dvoch hojdačiek či na pieskovisku (ktoré je v dnešnej dobe pomaly už rarita). Páčilo sa mi, že čašníci nezazerajú na matky sŕkajúce polievku na pieskovisku a naháňajúce dieťa s tanierom na šmykľavke ako na mimozemšťanov. Určite sa sem vrátime! 🙂
Inak, hneď vedľa reštiky sa rozkladá park, kde sa dajú kočíkovať menšie deti alebo vybehať tie staršie a aj potok, čo je nedoziern studnica zábavy asi všetkých vekových kategórií detí.
Navštívili sme tu aj Cukráren Bobčo, ktorá má tiež detský kútik, vonkajší.. Za limonádu tu pýtajú 2 eurá, vonku majú celkom fajn terasu a trávnatú plochu s vláčikom, detským domčekom, šmykľavkou a ďalšími hračkami. Podvečer tu panuje príjemný chládok. Atmosféra sa odvíja od toho, akí sú ďalší hostia a ich deti. Zákusky sme nevyskúšali, nabudúce.
Celkovo sa to tu dosť rozmohlo s kaviarňovými atrakciami pre deti, čo poteší každého, kto túži po káve a dákom koláčiku.
Program sme mali s Erikom pomerne nabitý. V Tatrách je čo robiť aj vtedy, ak sa sem vyberieš s malým dieťaťom. Moje tipy nájdete v ďalšom článku. PRELINK.
Koľko nás to celé vyšlo?
Aby si mala predstavu o nákladoch, pripájam náš rozpoložkovaný zoznam. Sama uvidíš, že vzhľadom na „závratnú” výšku materskej, je takýto typ dovolenky s dieťaťom celkom fajn kompromisom medzi túžbou niekam ísť a niečo zažiť a snahou nevybrakovať celé prasiatko s úsporami.
Preprava (IC vlak +rýchlik) /dieťa zdarma/ – 50 EUR
Lanovky /dieťa zadarmo/ – 29 EUR
Ubytovanie s polpenziou pre dospelého 92 EUR
Ubytovanie dieťa 0 EUR
Káva 16 EUR
Obedy 53 EUR
Nákupy v supermarkete 50 EUR
Darčeky (knihy, lopta, autíčko) 60 EUR
Kúpanie: vstup do Aquaparku +bazén b hoteli Titris 26 EUR (dieťa zadarmo)
Požičanie nosiča na 1 deň 7 EUR
Spolu: 383 EUR
Na ubytovaní a strave sme výrazne ušetrili, a tak sme si dopriali aj drahšie položky.
Keďže radšej cestujeme častejšie a na kratšiu dobu než aby sme sa vystrieľali na jednu dvojtýždňovú dovolenku a potom by sme sa po zvyšok leta išli uhrýzť, každé ušetrené euro máme k dobru.
Išla by som znova?
Balenie a plánovanie s deťmi je niekedy o držku a stane sa, že si zabudnete zbaliť vlastné pokožky, no najdôležitejšie je, že ste nezabudli na ich obľúbené autíčko a bábiku, však? Čo tam po tom, že pri piatich stupňoch chodíte v teniskách s bosými nohami. 🙂 Inak moja rada nad zlato je baliť sa bez prítomnosti detí (napríklad keď zaspia).
Najmä tie vo veku okolo roka a pol majú ruky všade a obsah vašej batožiny neraz skončí porozhadzovaný vo všetkých kútoch bytu a balíte sa tak na päť pokusov, kým to naozaj všetko skončí v kufri. True story.
V jednej knihe, kde som sa žiaľ dostala len po 30-tu stranu, sa píše, že deti do troch rokoch sú hladné po podnetoch a mali by toho zažiť a okúsiť čo najviac. Na vlastnej koži prichádzam na to, že je na tom veľký kus pravdy. Kým medzi štyrmi stenami je to s deťmi občas na nevydržanie, lebo človeku už nevie, ako ich zabaviť a rozptýliť, tam vonku je to úplne iný svet a to malé vrešťadlo, ktoré chce byť doma iba na rukách, sa zmení na celkom iné stvorenie. Zvedavé a spokojné.
Najmä keď sú v tom tragickom období, že im lezú zuby a sú podráždené, nič ich nebaví len revú, taký čerstvý vzduch alebo jednoducho len zmena prostredia im zakaždým vyčarí úsmev na tvári. A za tú v pohode vypitú TEPLÚ kávu ten tvoj strach prekonať stojí, no nie? 🙂 Odhliadnuc od praktickej stránky veci – malé deti do troch či piatich rokov majú veľa vstupov zdarma, no škoda to nevyužiť.
Pre inšpiráciu, čo zbaliť, keď sa musí tvoja batožina zmestiť do podpalubia kočíka?
A na záver prikladám zoznam vecí, ktoré som sebe a Erikovi na našu prvú „materskú! dovolenku zbalila. Snažila som sa ísť čo najviac minimalisticky (ako sa to len pri 1,5 ročnom dieťati dá), merino vecičky vždy preperiem aj v ruke len tak vo vode a do rána sú suché. Prali sme najmä moju spodnú bielizeň a Erikove zaslintané bodýčka. Možno ti tento zoznam poslúži ako inšpirácia. 🙂
Zoznam je vcelku dlhý, ale detské veci sú malé a ľahko zbaliteľné. Veľa z toho sme ani nemali na sebe, lebo bol tropický týždeň, čo však v Tatrách je veľmi nepredvídateľné.
MAMA na 9 nocí
4x nohavičky merino, prepierala som iba v umývadle
3x ponožky tenké merino, 2x turistické hrubšie – nevyužité
2x podprsenka dojčiaca merino
Legíny dlhé
Legíny na spanie ¾ (využila som aj počas 2 tropických dní na von)
tričko oversized merino
1x merino tričko dojčiace dlhý rukav využité na spanie, v chatke bolo občas aj zima
2x merino tričko dojčiace krátky rukáv
Mikina merino – mohla som ju nechať doma
Vetrovka Angel wings (pláštenka) – takisto iba pre prípad dažďa, ostala nevyužitá
2x nákrčník merino
1x turistické nohavice syntetické
Goretex tenisky značky Northface, ktoré mi pribalil Tomáš, no ani raz som ich neobula
Barefoot tenisky Xero na ľahkú turistiku, ktoré mi úplne postačili a nosila som ich po celý čas
Šľapky do sprchy
Šiltovka, kúpeny klobúk
DIEŤA 1,5 ročné na 9 nocí
4x ponožky, 1x hrubšie
Tenká merino čiapka, merino kukla, šiltovka
3x tenké merino tepláky,
1x merino/softshell gate
3x tenké merino body krátky rukáv
1x body so stojačikom dlhý rukáv
Tenké tričko pásikavé
Tenké tričko dlhý rukáv
Termotričko merino
2x tenká mikina s kapucňou
Softshell bunda
Merino pyžamový overal
Bavlnené tenké pyžamo dvojdielne, ak by bolo horúco
Papučky capačky
Topánky, sandále
Zubná kefka
2x látkova plienka
Lyzička, termoska
4x knižka, 3x lopatka, formička
Plavky, rukáviky, koleso
2x vrecko na použité/náhradne plienky
8ks jednorazová plienka – vzala som len pár kusov jednorazoviek na dva dni, no na mieste v Tatranskej Lomnici som žiadne nedostala kúpiť.
PRÍSLUŠENSTVO
2x uterák turistický
vankúšik nafukovací
Plavky
Piknik dečka
Podsedák z karimatky
Notebook, nabíjačka
Nabíjačka na mobil, videopestúnka
Tanier, miska,pohár, flaša so slamkou, fľaša 1l, hydrovak, krabička na ovocie 2x, nožík, lyžica
Dáždnik
Ergonosič
Nákupna taška látková na Erikove formičky
Batôžtek z Decathlonu
KOZMETIKA A LIEKY
Šampón 100 ml
Zubná kefka mama + pasta
Tuhé mydlo 100 ml, Erik sa sprchuje v čistej vode
Krém na tvár (Nivea)
Cvikátko na nechty pre mamu a nožničky na nechty pre Erika
Opaľovací krém SPF 50
Lieky: Ibuprofen, železo, lieky na alergiu, masť na nohy, lieky na hrdlo, leukoplast na odtlaky, deodorant, par ks vložiek pre istotu, vreckovky
Prípravok na pranie
Lepiaca páska, 2x štipec pre prípad nutného editu chatky
Na mieste sme ešte dokúpili:
Malá lopta, pršiplášť, 4 x detská knižka, 2x kniha pre mamu o Horskej záchrannej službe a o nosičoch, klobúk, magnetku, 2x balík vreckoviek, sirup, 6xminerálky, ovocie, keksíky, provianty počas dňa.
