Takto pred rokom (7.5.2016) sme sa na víkend vychystali na výstup na Hochschwab (2277m). Apríl však nebol taký šialený a chladný ako tento rok. Napriek tomu podmienky nad 1500m nad morom boli viacmenej zimné a tak sme využili zimnú výbavu (mačky, membránové gate, teplé rukavice, paličky a cepín, ktorý sme zabudli v bivak búdke).
Plánovanie túry:
Cesta z Bratislavy na parkovisko k Alpengasthof Bodenbauer je to po diaľnici cca 240km, trvá okolo 2,5 – 3 hodiny s prestávkou. Parkovanie bolo bezplatné. Tu začína štart.
Podmienky na hrebeni si môžete pozrieť na webkamere priamo pri chate (aj keď tam poväčšine dokopy nie je nič vidieť).
Kto by chcel prespať v okolí vrchola a dole ísť až ďalší deň, možnosť je bivakovacia búdka Fleischer-Biwakschachtel 20 minút pred vrcholom (fotky dole v článku), alebo v chate Schiestlhaus cca 20 minút za vrcholom. Chata býva otvorená od polky mája do októbra, v závislosti od podmienok, v zime možno využiť winterraum pre 5-8 ľudí.
Možností trasovania je viacej, dá sa spraviť aj 3-dňovka. My sme začínali na parkovisku v nadmorskej výške 883 m, cestu hore sme zvolili strmšiu variantu a dole sme chceli ísť na druhý deň dlhšou trasou.
Na orientačné trasovanie používam stránku Outdooractive alebo turistická mapa od cykloatlasu, kde sú znázornené aj zaistené cesty. Časy treba brať s rezervou, hlavne v zime, alebo v teréne s technickými prvkami.
Výstup sme započali v relatívne teplom počasí. Nechávame si len merino triká a fleesky aj bundy dávame do batoha. Túra začína na parkovisku krátkou rozcvičkou po štrkovej ceste. Po prekročení potoka pokračuje lesom, ktorým sa dostanete k trávnatej čistinke s lavičkami. Tráva je krásne zelená, spanie by tam bolo veľmi makučké.
Ďalej pokračujete ľahko zaistenou cestičkou, skalnatými serpentínami. Počasie sa nám v tomto úseku začína rýchlo meniť, nad hlavou sa zmráka, padajú prvé kvapky. V predpovedi bolo okrem vysokého UV žiarenia, poobedná možnosť búrok. Búrka však prichádza trochu skôr a chytá nás vo výške 1600m, tu začína aj prvé snehové pole – na mape miesto s názvom Ghacktbrunn. Tu začína aj strmý komín. V lete je tam oceľový rebrík, kde sa pridržiavate reťazou, v zime treba natiahnuť mačky a strmák vyšľapať.
Prší, rozmýšľame čo v čul. Či sa vrátiť, alebo prečkať, najesť sa, alebo pokračovať. Po pár minútach pozorovania zisťujeme, že gro búrky spolu s hlučným hromobitím sa sústredia hlavne dole v údolí a viacmenej nás to obchádza. Zasiahol nás iba ľahký dážď. Nasadzujeme si mačky a ideme hore. Fotky z tohto úseku nie sú, nakoľko sme mali iba mobil a počas dažďa sme si na fotenie ani nespomenuli.
Komín je strmý, zafúkaný snehom. Bez mačiek by výšľap možný nebol. Výstup nám aj tak trvá dlhšie ako sa počíta za dobrých podmienok. V závere sa dostávame opäť k vyfúkaným trávnatým povrchom a oceľovému zaisteniu (ferratou by som to nenazvala).
Odbáčame na hrebeň v pravo a po pár minútach už vidíme na kopčeku bivakovaciu búdku.
Varíme obedovečeru, dosušujeme veci a rozhodli sme sa, že ostaneme spať v búdke. Času je dosť, svetlo ešte tiež, po 18tej sa obloha úplne vyčistila a tak môžeme nechať batohy v búdke a ísť len s paličkami na vrchol na západ slnka.
Romantika ako sa patrí. Počasie ideálne.
Výstup na Hochschwab
Porobíme fotky a ideme nazad.
Tomáš ešte topí vodu na ráno, testuje liehový varič. Ja medzičasom zaspím. V noci má byť okolo nuly. Búdka disponuje viacerými dekami, v prípade potreby, ale v zime spacák nezachráni ani jedna. Dvere sú plechové a cez dierku prefukuje. Sú tam tiež dve lavice na sedenie alebo spanie. Kapacita búdky je silno diskutabilná. Na webe sa píše, že prespí aj 10 ľudí, ale je to skôr núdzové. My sme tam boli dvaja a polovicu sme hravo zapratali.
Ráno sme chceli vybehnúť na východ slnka, ale hmla nám prekazila plány. Bez ponáhľania sme tak uvarili raňajky a vydali sa na cestu ďalej po hrebeni a smerom k autu.
Mraky sa prevaľovali, na obed začalo aj celkom páliť slnko. Opäť sme boli iba v merino tričkách a na hlavách merino tunely. Vysoký stupeň UV nás mierne upiekol.
Po ceste natrafíte na chatu Hauselalm (1526m), kde sme si dali krátku prestávku. Tu už končil sneh a začala sa tráva a blato. Stretli sme aj kamzíky, tie ale splývajú na fotkách.
Po krátkom čase zase začína liať, tentokrát celkom výdatne. Ku autu je to ešte asi hodina, takže síce zrýchlime krok, ale nesnažíme sa pred dažďom úplne ujsť, patrí to k tomu.
Posledná fotka z parkoviska, sadáme do auta, zapíname kúrenie, ide sa domov.
Túru na Hochschwab určite odporúčam, hory sú tam veľmi pekné, oplatí sa ísť aj v lete, vtedy je vidieť aj viac vápencového pohoria.
